Požehnanie starého človeka 
Nech sú požehnaní tí, ktorí chápu,
že moje nohy už nevládzu chodiť.
Nech sú požehnaní tí, ktorí majú
pochopenie, že zle počujem, a ktorí
sa usilujú hovoriť nahlas a zrozumiteľne.
Nech sú požehnaní tí, ktorí vedia,
že moje oči už veľa nevidia,
a že hneď všetko nepochopím.
Nech sú požehnaní tí, ktorí nenadávajú,
keď niečo rozlejem, zvalím, alebo nechám spadnúť.
Nech sú požehnaní tí, ktorí mi pomáhajú nájsť veci.
Nech sú požehnaní tí, ktorí sa na mňa usmejú a rozprávajú sa so mnou.
Nech sú požehnaní tí, ktorí ma počúvajú, keď spomínam na minulosť.
Nech sú požehnaní tí, čo zmierňujú moje bolesti.
Nech sú požehnaní tí, čo mi dávajú pocítiť, že ma majú radi a sú ku mne dobrí.
Nech sú požehnaní tí, čo mi uľahčujú ťažkú cestu do večnosti a myslieť na dobrého Boha.
Až raz budem u Boha, ja si na nich určite spomeniem.
Takto krásne dnes zaželali deti z dramatického krúžku našim seniorom z Dolnej Stredy. Prajeme všetkým hlavne pevné zdravie a úsmev na tvári ešte mnoho ďalších rokov.
S láskou malí herci a pani učiteľka Lenka 
